यथा पुरस्ताद् भविता प्रतीत औद्दालकिरारुणिर्मत्प्रसृष्टः । सुखं रात्रीः शयिता वीतमन्युस्त्वां ददृशिवान् मृत्यो प्रमुक्तम् ॥ ११ ॥
yathā purastād bhavisyati pratīta auddālakirāruṇir matprasṛṣṭaḥ | sukhaṃ rātrīḥ śayitā vītamanyus tvāṃ dadṛśivān mṛtyo pramuktam || 11 ||